Práve dnes prichádza rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci veterného parku vo Valónsku (Belgicko) a otázky, či je pri predĺžení platnosti prevádzkového/stavebného povolenia veterných turbín povinné opätovné zapojenie verejnosti a posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA) podľa Aarhuského dohovoru. Rozsudok SD EÚ C-151/25 zo dňa 24.9.2026 sa okamžite stal mediálnou náplňou všetkých proti veterných a aktivistických zoskupení. Mali by sme sa my, veterní podporovatelia, tešiť z prijatia rozsudok vo veci SD EÚ C-151/25, alebo by sme mali začať mať obavy?
Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-151/25 (Viaudret), prednesený 24. septembra 2026, je pre podporovateľov veternej energie významnou udalosťou. Prináša so sebou správu, v ktorej nájdete dôvod na radosť, ale aj výzvy, kvôli ktorým by ste mohli mať mierne obavy.
Prípad sa týkal veterného parku vo Valónsku (Belgicko) a otázky, či je pri predĺžení platnosti prevádzkového/stavebného povolenia veterných turbín povinné opätovné zapojenie verejnosti a posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA) podľa Aarhuského dohovoru.
Prečo by sme sa mali tešiť?
1. Právna istota a predvídateľnosť pre repowering:
Rozsudok nastavuje jasné a jednotné pravidlá pre predlžovanie životnosti existujúcich veterných parkov v celej EÚ. Pre investorov aj developerov to znamená menej právneho chaosu a jasný rámec, za akých podmienok môžu existujúce turbíny fungovať ďalej alebo prejsť na modernejšiu technológiu.
2. Ochrana pred svojvoľným blokovaním:
Vyjasnenie podmienok bráni tomu, aby boli povolenia pre obnoviteľné zdroje nekonečne spochybňované na národných súdoch len na základe procesných kľučiek, pokiaľ projekt spĺňa stanovené európske štandardy.
3. Posilnenie dôvery verejnosti:
Transparentnosť a dodržiavanie Aarhuského dohovoru dlhodobo pomáhajú budovať dôveru miestnych komunít. Ak verejnosť vidí, že povoľovacie procesy sú legitímne a posudzujú sa ich dopady, klesá priestor pre šírenie odporu a dezinformácií.
Prečo by sme mali byť obozretní?
1. Riziko byrokratického spomalenia:
Ak rozsudok vyžaduje rozsiahlejšie posudzovanie vplyvov (EIA) a verejné konzultácie aj pri jednoduchom predĺžení licencie či repoweringu, pre projektantov to znamená ďalšiu administratívnu záťaž, vyššie náklady a časové zdržanie.
2. Ohrozenie rýchlejšieho nárastu kapacít:
Európa a Slovensko potrebujú v rámci cieľov decarbonizácie zrýchľovať povoľovacie procesy (napr. prostredníctvom tzv. akceleračných zón). Prísnejšie procesné požiadavky na predlžovanie povolení môžu tento proces dočasne pribrzdiť.
3. Príležitosť pre nátlakové skupiny:
Povinnosť dodatočných konzultácií dáva odporcom veterných parkov (NIMBY efekt) ďalšie právne páky na predlžovanie konaní a napádanie projektov na súdoch.
Rozsudok C-151/25 potvrdzuje, že zelená tranzícia nesmie ísť na úkor procesných práv a ochrany prostredia. Z dlhodobého hľadiska je to pre sektor výhra, pretože stavia udržateľnú energiu na pevných právnych základoch. Z krátkodobého hľadiska však prináša viac byrokracie.
Aký je pohľad do zákulisia reality?
Veľký kapitál si s byrokraciou poradí, pretože si dokáže zaplatiť tímy právnikov, enviro-expertov a PR agentúr. Výsledkom potom býva paradox, že prísnejšia administratíva vytvára bariéru vstupu pre menších lokálnych hráčov alebo komunitné projekty a nahráva veľkým korporáciám.
Pre odporcov veterných parkov (NIMBY) tento rozsudok naozaj otvára dvere ku dvom taktikám:
1. Procedurálna obstrukcia: Nemusia dokazovať, že turbína reálne niekomu škodí – stačí im nájsť procesnú chybu v konzultáciách, posudku alebo lehotách. Ak sa im podarí vrátiť konanie na začiatok, dosiahnu svoj cieľ zdržania projektu o celé roky.
2. Krik ako biznis model: Verejné prerokovania im dávajú oficiálnu tribúnu na šírenie naratívov a mobilizáciu verejného mienky, čím zvyšujú tlak na miestnych poslancov a starostov, ktorí pred voľbami zvyčajne ustúpia.
Rozsudky tohto typu síce formalizujú práva verejnosti, no v praxi často premieňajú vecnú odbornú diskusiu na zákopovú vojnu právnikov a aktivistov. Pre veternú energetiku to znamená, že samotná technická kvalita projektu už nestačí – kľúčovou disciplínou sa stáva nepriestrelný procesný manažment a schopnosť zvládnuť odpor skôr, než skončí na súde.
Ako iné krajiny EÚ efektivne čelia NIMBY efektu a zrýchľujú povoľovanie veterných parkov bez porušenia legislatívy EÚ
Krajiny EÚ sa snažia spojiť dodržiavanie európskej legislatívy (Aarhuský dohovor, smernice EIA) s rýchlym schvaľovaním tak, že prenášajú konflikt z úrovne konkrétnych projektov na úroveň štátneho plánovania a menia finančnú motiváciu miestnych komunit.
Najúspešnejšie stratégie stavajú na štyroch pilieroch:
1. Akceleračné zóny (Go-to Areas)
Podľa aktualizovanej smernice o obnoviteľných zdrojoch (RED III) štáty vyčleňujú územia s nízkym vplyvom na životné prostredie a slabým konfliktom s obyvateľstvom.
• Ako to funguje: Posudzovanie vplyvov (EIA) sa urobí raz pre celú zónu na úrovni štátu. Individuálne projekty v tejto zóne už nemusia absolvovať zdĺhavú EIA, ale len zrýchlené overenie.
• Dopad na NIMBY: Odporcom sa berie hlavný argument na zdĺhavé napádanie jednotlivých projektov, keďže lokalita bola schválená na štátnej/regionálnej úrovni.
2. Priamy finančný prospech pre komunitu (Susedský bonus)
Najúčinnejší spôsob, ako eliminovať odpor, je zmena miestnych obyvateľov zo „obetí“ na „spoluvlastníkov“ alebo príjemcov.
• Dánsko (Povinné spoluvlastníctvo): Developer musí ponuknúť minimálne 20 % majetkového podielu na projekte obyvateľom žijúcim v okruhu 4,5 km. Ak veterná farma zarába, zarábajú aj miestni.
• Nemecko (Finančné kompenzácie obciam): Zákon umožňuje developerom platiť dotknutým obciam až 0,2 centa za každú vyprodukovanú kWh. Pre malé obce to znamená stotisíce eur ročne navyše do rozpočtu (na opravené cesty, škôlky či ihriská).
• Direct Utility Discounts: V niektorých regiónoch (napr. Holandsko) majú obyvatelia v blízkosti turbín garantovaný výrazne lacnejší odber elektriny.
3. Zjednodušenie a digitalizácia procesov („One-Stop Shop“)
Namiesto obiehania desiatok úradov a lesných či enviro-orgánov zavádzajú krajiny jednotný schvaľovací orgán.
• Nemecko (Zákon o OZE ako nadradenom verejnom záujme): Výstavba OZE bola zákonne definovaná ako „nadradený verejný záujem slúžiaci verejnej bezpečnosti“. Pre súdy to znamená, že pri vážení záujmov (napr. ochrana krajinného rázu vs. čistá energia) má veterná energia oveľa vyššiu váhu, čo dramaticky skracuje súdne spory.
• Jednotné lehoty: Ak sa úrad nevyjadrí v stanovenom čase, v niektorých krajinách sa uplatňuje princíp tichého súhlasu alebo automatického posunu do ďalšieho kola.
4. Skutočné komunitné projekty (Community Power)
V Škótsku a Holandsku sa presadzuje model, kde veterný park zakladá priamo družstvo občanov alebo obec. Keď turbínu nevlastní anonymný medzinárodný fond, ale miestne družstvo, NIMBY efekt prakticky mizne, keďže krik by smeroval proti vlastným susedom.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára