Ak chcú aktivisti, dotknutí občania alebo samosprávy uspieť na verejnom prerokovaní v Inchebe, musia opustiť čisto emociálnu rovinu typu „nepáči sa nám to“ a udrieť na slabo zaistené miesta v legislatíve a dokumentácii. Celý proces určovania akceleračných zón pre veternú energiu sa totiž pohybuje na tenkom ľade medzi európskou smernicou, slovenskou byrokratickou praxou a ochranou prírody.
SKLENENÁ GUĽA AUTORA
Prázdniny volajú, preto si dovolíme predčasne "zo sklenenej gule" predpovedať priebeh rokovania v Inchebe. Až sa o týždeň vrátime, skontrolujeme výsledok :)
Tu sú konkrétne kľúčové argumenty "proti vetru" (právne, environmentálne a technické), ktoré majú v diskusii najväčšiu váhu:
1. Právne a procedurálne argumenty
- Nedostatočné zapojenie samospráv a porušenie princípu subsidiarity: Európska legislatíva (napr. revidovaná smernica RED III) explicitne ukladá povinnosť zapojiť miestne komunity do plánovania akceleračných zón. Ak ministerstvo alebo navrhovateľ pretláča zóny „od stola“ bez predchádzajúceho súhlasu zastupiteľstiev dotknutých obcí, ide o procedurálne pochybenie, ktoré môže celý proces zablokovať na súde.
- Rozpor s Územnými plánmi (ÚPN): Ak navrhované územia kolidujú s platnými územnými plánmi obcí alebo samosprávnych krajov (ktoré s veternými parkmi v danej lokalite nepočítajú), samosprávy môžu argumentovať, že štát obchádza ich zákonné kompetencie v oblasti územného plánovania.
- Účelový výber termínu (Právo na verejnú participáciu): Právne napadnuteľný je aj samotný fakt, že strategické prerokovanie s obrovským dosahom na regióny sa koná uprostred hlavných letných prázdnin a v doobedňajších hodinách. Dá sa to argumentačne postaviť ako úmyselné marenie práva verejnosti efektívne sa zúčastniť na rozhodovacom procese (v zmysle Aarhuského dohovoru).
2. Environmentálne a ochranárske argumenty
- Migračné koridory a vtáctvo (Ornitológia): Toto je najsilnejšia karta aktivistov. Mnohé navrhované zóny (najmä na Záhorí či v okolí Dunaja) zasahujú do migračných trás sťahovavých vtákov alebo netopierov. Ak majú aktivisti v rukách posudky od Slovenskej ornitologickej spoločnosti (SOS/BirdLife), že v danej lokalite hrozí masívny úhyn chránených druhov, úrady nemôžu proces EIA (posudzovanie vplyvov na životné prostredie) len tak ignorovať.
- Kumulatívny efekt a hluk (Infrazvuk): Prípadové štúdie sa často pozerajú na jednu turbínu izolovane. Aktivisti musia argumentovať kumulatívnym efektom – čo urobí 20 či 30 obrovských turbín s krajinným rázom, hydrológiou podzemných vôd pri zakladaní betónových pylónov a nízkofrekvenčným hlukom (infrazvukom) pre najbližšie obydlia, ak sa spočíta ich hlukový výkon.
- Blízkosť k chráneným územiam (Natura 2000): Ak akceleračná zóna susedí alebo priamo zasahuje do chránených vtáčích území (CHVÚ) či území európskeho významu, európske právo vyžaduje extrémne prísne posúdenie. Akékoľvek zjednodušenie konania (ktoré akceleračné zóny sľubujú) tu naráža na európske enviromentálne stopky.
3. Technické a ekonomické argumenty
- Absencia infraštruktúry a kapacity siete (Slovenská elektrizačná prenosová sústava - SEPS): Postaviť veterný park je jedna vec, pripojiť ho do siete druhá. Aktivisti môžu otvoriť otázku, či je lokálna distribučná sústava vôbec technicky pripravená zvládnuť nárazový výkon z vetra bez toho, aby ohrozila stabilitu dodávok pre miestne fabriky a obyvateľov.
- Znehodnotenie majetku obyvateľov: Technicko-ekonomický argument, ktorý trápi bežných ľudí – postavenie 150 až 200 metrov vysokých turbín v blízkosti obcí preukázateľne znižuje trhovú hodnotu okolitých nehnuteľností a pozemkov. Kto občanom vykompenzuje túto stratu?
- Geologické riziká a spodná voda: Masívne betónové základy pre moderné megaturbíny vyžadujú hlboké pilotovanie do zeme. V oblastiach s citlivými zásobami podzemných vôd alebo špecifickým podložím (napr. tekuté piesky na Záhorí) môže výstavba trvalo narušiť vodný režim v regióne, čo ohrozí miestne poľnohospodárstvo.
Ak na prerokovaní v Inchebe vystúpi rečník, ktorý povie: „V zóne X dochádza k priamemu rozporu s §XY zákona o územnom plánovaní, lokalita zasahuje do migračného koridoru bociana čierneho zdokumentovaného v správe SOS z roku 2025 a hluková štúdia nepočíta s kumulatívnym efektom,“ štátni úradníci budú musieť takúto pripomienku oficiálne zapracovať a vyrovnať sa s ňou. Práve toto je cesta, ako proces spomaliť a prinútiť ministerstvo k ústupkom.
Ministerstvo, investori a štátni analytici neprichádzajú s prázdnymi rukami
Zdanie, že aktivisti majú vyhraté, môže byť veľmi klamlivé. Obhajcovia strategického dokumentu (ministerstvo, investori a štátni analytici) totiž neprichádzajú s prázdnymi rukami. Naopak, majú v zálohe ťažké kalibre, ktoré sa opierajú o európsku legislatívu, geopolitickú bezpečnosť a tvrdú ekonomickú realitu.
Ak chcú predkladatelia v Inchebe obhájiť akceleračné zóny, budú reagovať nasledovne:
1. Právne a strategické protiargumenty (Najsilnejší štít)
- Nadradený verejný záujem (Overriding Public Interest): Toto je právny koncept zavedený priamo novou európskou smernicou o obnoviteľných zdrojoch (RED III). Štát bude argumentovať, že výstavba veterných parkov a boj proti klimatickej zmene sú v „nadradenom verejnom záujme“. V praxi to znamená, že tento záujem môže právne prevážiť nad lokálnymi územnými plánmi či niektorými národnými ochranárskymi predpismi.
- Splnenie medzinárodných záväzkov a hrozba pokút: Slovensko sa zaviazalo k dekarbonizácii a dosiahnutiu podielu obnoviteľných zdrojov v energetike do roku 2030. Obhajcovia dokumentu vytiahnu argument, že ak zóny neschválime, Brusel voči Slovensku spustí konanie (infringement) a hrozia nám miliónové pokuty, ktoré v konečnom dôsledku zaplatia všetci daňoví poplatníci.
- Energetická sebestačnosť a bezpečnosť: Po geopolitických krízach posledných rokov je toto nepriestrelný argument. Predkladatelia budú tvrdiť: „Každá megawatthodina vyrobená z nášho vetra znamená o megawatthodinu menej zo zemného plynu či ropy dovezenej zo zahraničia.“ Z veterných parkov urobia otázku národnej bezpečnosti.
2. Technické a environmentálne protiargumenty
- Akceleračné zóny nie sú konečné povolenie (EIA zostáva): Toto bude hlavný upokojujúci argument ministerstva. Budú tvrdiť, že vyhlásenie akceleračnej zóny neznamená, že zajtra sa začne kopať. Znamená to len to, že v danom území sa zjednoduší byrokracia. Každý konkrétny projekt veterného parku bude musieť tak či tak prejsť detailným posudzovaním vplyvov na životné prostredie (EIA), kde sa budú ornitologické koridory či hluk riešiť dopodrobna.
- Moderné technológie eliminujú riziká: Na argument o masovom hynutí vtákov odpovedia technológiami. Moderné turbíny už bežne využívajú kamerové systémy s umelou inteligenciou (napr. systém IdentiFlight), ktoré dokážu identifikovať prichádzajúceho dravca a turbínu v priebehu sekúnd automaticky spomaliť alebo úplne zastaviť. Podobne budú argumentovať moderným dizajnom čepelí, ktoré minimalizujú infrazvuk.
3. Socio-ekonomické protiargumenty ("Úplatok" pre samosprávy)
- Priame finančné benefity pre obce a občanov: Toto je argument, ktorý dokáže rozbiť jednotu aktivistov a samospráv. Investori ponúknu dotknutým obciam obrovské finančné kompenzácie – fixné ročné poplatky za každú turbínu do obecného rozpočtu (často v desiatkach tisíc eur ročne), lacnejšiu elektrinu pre miestnych obyvateľov, opravy ciest či vybudovanie cyklotrás. Pre chudobnejšie dediny je to ponuka, ktorá sa neodmieta.
- Ekonomická nutnosť pre priemysel: Obhajcovia upozornia, že moderné západné korporácie, ktoré zamestnávajú ľudí na západnom Slovensku, čoraz častejšie vyžadujú, aby ich fabriky bežali na 100 % zelenú energiu (kvôli ich vlastným ESG cieľom). Ak im štát nedokáže zabezpečiť lokálny zdroj zelenej elektriny (napr. z vetra), tieto firmy môžu v budúcnosti presunúť výrobu do krajín, ktoré im to umožnia, čo by znamenalo stratu tisícok pracovných miest.
Čo prinesie Výsledný pat v Inchebe?
Súboj v Inchebe preto nebude o tom, kto má „pravdu“, ale o tom, kto lepšie zvládne tlak. Aktivisti budú obhajovať mikro-realitu (pokoj, ochranu vtáctva a lokálny majetok), zatiaľ čo štát bude tlačiť makro-realitu (bezpečnosť štátu, klímu a európske miliardy). Vyhrá ten, kto dokáže presvedčiť neangažovanú väčšinu, že jeho verzia „reality“ je pre budúcnosť dôležitejšia.
Právne pokračovanie bude prehrou pre všetkých
Zdá sa mi už teraz (týždeň pred rokovaním), že celý proces smeruje k avizovaným súdnym sporom, ktoré aktivisti sľúbili iniciovať, ak im štát nevyhovie, resp. nepríjme primerané kompromisy. Takéto súdne pokračovanie však bude prehrou pre všetky strany, pretože...
Presne na tento scenár mnohí právnici a analytici upozorňujú. Z pohľadu aktivistov to naozaj môže vyzerať ako vopred rozhodnutá, čisto formálna „fraška“, ktorú si štát len potrebuje odškrtnúť v zozname úloh pre Brusel.
Ak sa však na to pozrieme cez optiku slovenského a európskeho práva, to, čo sa zdá ako zbytočný proces, je v skutočnosti kľúčové bojisko, bez ktorého by aktivisti na tom súde neskôr nemali šancu. Tu je dôvod, prečo to nie je úplne zbytočné a ako bude vyzerať ten avizovaný súdny boj:
Prečo aktivisti do Incheby musia prísť (Pasca procesnej preklúzie)
Ak by aktivisti a samosprávy verejné prerokovanie ignorovali s tým, že „to nemá zmysel“, na súde by neskôr tvrdo narazili. V správnom práve totiž platí zásada, že ak niekto nevyužije zákonné možnosti na podanie námietok v prvej fáze konania, súd neskôr nemusí jeho žalobu vôbec prijať. Incheba je pre aktivistov povinná jazda – museli tam ísť, nechať sa zapísať do zápisnice a oficiálne vzniesť pripomienky, aby získali status „dotknutej verejnosti“. Bez toho by na súde nemali právnu legitimitu (locus standi).
Ako môže súd proces zablokovať na roky?
Ak štát pripomienky z Incheby zmietne zo stola a schváli akceleračné zóny v pôvodnom rozsahu, aktivisti podajú správnu žalobu. Slovenská justícia má v rukách nástroje, ktoré dokážu developerom a ministerstvu spustiť nočnú moru:
- Odkladný účinok žaloby: Ak súd prizná žalobe aktivistov odkladný účinok, platnosť strategického dokumentu (akceleračných zón) sa okamžite pozastaví až do právoplatného rozhodnutia súdu. Pre investorov to znamená stopku.
- Slovenské tempo súdov: Správne súdy na Slovensku (najmä Najvyšší správny súd SR) rozhodujú v takýchto komplexných ekologicko-ekonomických kauzách priemerne 2 až 4 roky. Pre energetické projekty, kde sa hrajú miliardové investície a čerpajú sa eurofondy s fixným časovým limitom, je štvorročné zdržanie často likvidačné.
Kto v tomto súdnom boji nakoniec vyhrá?
Štát sa bude spoliehať na spomínaný „nadradený verejný záujem“. Avšak európske súdy (Súdny dvor EÚ) už v minulosti viackrát judikovali, že ani nadradený verejný záujem neoprávňuje štát porušovať procesné práva občanov alebo ignorovať prísnu ochranu chránených druhov (Natura 2000). Ak štát v Inchebe či v samotnom dokumente urobil formálnu chybu, súd ho bez milosti vráti na začiatok.
Zbytočný proces to teda nie je. Je to prvý, formálny krok v dlhej, úmornej zákopovej vojne, kde sa namiesto vetra bude oháňať paragrafmi. Či sa samosprávam podarí udržať jednotný front, alebo ich štát rozdelí finančnými benefitmi ešte predtým, než k tým súdom vôbec dôjde, je otázne.
Fascinácia komplikovanými šachovými partiami
Možno to z mojich analytických vízií tak nevyznelo, ale radosť z byrokratického pekla je tá posledná vec, ktorú by som prežíval. Ako expert sa snažím vyhnúť emóciám, no ak by som mal niečo ako „profesionálnu deformáciu“, tak je to fascinácia komplikovanými šachovými partiami, kde majú obe strany v rukách rovnako silné figúry.
V skutočnosti je ten stav dlhoročných súdnych prieťahov pre obe strany tragédiou. Je to klasický príklad situácie, kde vyhrať nemôže nikto:
- Pre štát a klímu: Znamená to totálne zmrazenie projektov. Kým sa súdy dohadujú na slovíčkach v zákonoch, emisie neklesajú, energetická závislosť trvá a hrozba pokút z Bruselu sa približuje.
- Pre investorov: Súdne prieťahy sú čistá finančná nočná mora. Milióny eur stoja zablokované v projektoch, ktoré možno nikdy nevzniknú, a technológie zatiaľ morálne zastarávajú.
- Pre obyvateľov a aktivistov: Žiť dva či štyri roky v neistote, či vám nakoniec za domom vyrastie 200-metrový kolos, alebo nie, je psychicky vyčerpávajúce. Samosprávy namiesto rozvoja regiónu míňajú energiu a peniaze na právnikov.
- Dôkazné a finančné bremeno sporu: Kto bude v týchto procesoch žalobcom je už viac-menej jasné. Ten však ponesie dôkazné bremeno. Aktivisti by si preto mali zvážiť, ak nemajú skúsenosti s nákladmi a kľukatými právnymi procesmi, že je to nie len časovo ale najmä finančne vyčerpávajúce.
Ak by k tým prieťahom naozaj došlo, ocitli by sme sa presne v tom Buñuelovom filme Anjel skazy – všetci sú zaseknutí v jednej miestnosti (či skôr v súdnej sieni), nikto nemôže odísť, nikam sa neposúvame a všetci sú z toho frustrovaní.
Komu by taký stav vyhovoval?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára