Zatiaľ čo moderná Európa preteká v budovaní energetickej nezávislosti a hľadá každý nový megawatt zelenej energie, na východe Slovenska sa zastavil čas. Predstavitelia miest a obcí Zemplína sa spoločne postavili pred kamery, aby svetu poslali jasný odkaz: "veterné elektrárne tu nechceme". Za jednohlasným nesúhlasom samospráv sa však namiesto stratégie skrýva len alibizmus a dobrovoľná rezignácia na vlastný rozvoj.
Strach z budúcnosti namiesto investícií
Na tlačovej konferencii vystúpili v zjednotenom šíku primátori Michaloviec a Strážskeho spolu s vedením Košického samosprávneho kraja. Argumenty o narušení krajinného rázu či možnom dopade na cestovný ruch znejú na prvé počutie starostlivo, no v kontexte chudobnejšieho regiónu strácajú pôdu pod nohami. Zemplín, ktorý už dlhodobo zápasí s odlivom mladých ľudí a nedostatkom kapitálu, týmto gestom odháňa miliónové investície. Samosprávy, ktoré denno-denne nariekajú nad výpadkami v podielových daniach, sa dobrovoľne vzdávajú stabilných kompenzačných fondov a miestnych daní, ktoré im mohli priniesť nové cesty, opravené školy či modernejšiu infraštruktúru.
Ignorovanie reality a lekcie z klimatického summitu
Tento postoj zemplínskych lídrov pôsobí o to absurdnejšie v svetle nedávnych záverov globálnej klimatickej konferencie COP30 v brazílskom Beléme. Európska únia na nej aktívne presadzovala nielen akceleráciu obnoviteľných zdrojov a napĺňanie cieľa ztrojnásobiť kapacitu OZE, ale vôbec prvýkrát presadila do oficiálnych dokumentov aj boj proti klimatickým dezinformáciám a ochranu integrity informácií. Brusel aj globálne spoločenstvo dávajú jasne najavo, kam potečú rozvojové fondy, dotácie a investície budúcnosti. Ak samosprávy z východu Slovenska vystupujú tak tvrdo proti strategickým potrebám EÚ, nemôžu neskôr očakávať, že im európske inštitúcie budú s nadšením schvaľovať balíky peňazí na iné projekty. Pripájať sa k spochybňovaniu transformácie znamená dobrovoľne si privrieť dvere k európskym zdrojom.
Povinné zadné vrátka a rétorický alibizmus
Pozornému divákovi však neunikol podstatný detail. Všetci traja hlavní rečníci si v závere svojich prejavov ponechali pootvorené ústupové cesty. Známa formulka „my nie sme proti zeleným energiám, ale...“ je len klasickou ukážkou prístupu typu NIMBY (Not In My Backyard – nie na mojom dvore). Primátori síce deklarujú podporu ekológii v teoretickej rovine, no v praxi odmietajú prevziať akúkoľvek zodpovednosť. Spoliehať sa na to, že štát alebo investori budú v budúcnosti akceptovať nekonečné podmienky a vyhýbať sa východu, je naivná kalkulácia. Veterná energia na Slovensko skôr či neskôr príde – no Zemplín sa vlastným rozhodnutím odsuva na vedľajšiu koľaj.
Taktické spojenectvá bez vízie
Ešte varovnejším signálom je spôsob, akým sa oficiálna komunálna politika prepojila s náladami ulice. Keď štandardní volení zástupcovia ľudu poskytujú priestor a legitimitu hlasným aktivistickým skupinám len preto, aby posilnili svoj lokálny politický výtlak, ide o nebezpečnú hru. Namiesto odbornej diskusie a hľadania kompromisov pre samosprávy zvolili cestu načúvania hlasom spiatočníkov. Výsledkom nie je ochrana regiónu, ale jeho energetická aj hospodárska izolácia.
Slepá ulička pre celý región
Zemplín si týmto politickým divadlom vybral krátkodobý potlesk namiesto dlhodobej stratégie. Miestni lídri síce vyhrali dnešnú bitku o priazeň najhlasnejších odporcov, no z dlhodobého hľadiska vyslali investorom aj štátu jasný signál: moderný rozvoj tu vítaný nie je. Keď o niekoľko rokov začnú okolitým regiónom plynúť ziskové kompenzácie, lacnejšia zelená energia a nové európske dotácie, na Zemplíne zostanú len prázdne sľuby, chátrajúca infraštruktúra a otvorená otázka, prečo sa zástupcovia ľudu rozhodli podľahnúť dezinformáciám a zostať na chvoste pokroku.
TV Mistrál
Respondent televízie Východ
[ 3:15 ] Masívne konštrukcie siahajúce do nebies navyše drasticky zmenili ráz krajiny, čo medzi obyvateľmi vyvoláva strach zo znehodnotenia ich nehnuteľností. Zemplín je pomerne husto zastavaná zóna na [hudba] východe Slovenska a dá sa tu oprávnene očakávať, že by tie veterné parky stáli v bezpostrednej blízkosti [hudba] obytných častí, kde by tie domy v prvom rade samozrejme už hneď apriori klesali na hodnote
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára