Posledná klimatická konferencia OSN (COP30) sa konala v meste Belém (Brazíllia) v novembri 2025. Svetoví lídri sa 6. a 7. novembra zišli v brazílskom Beléme na samite o klíme, ktorým sa začala 30. konferencia Organizácie Spojených národov o zmene klímy (COP 30) 2025. EÚ zastupoval predseda Európskej rady António Costa, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a dánske predsedníctvo Rady.
Predseda Európskej rady Costa vo svojom úvodnom vystúpení na plenárnom zasadnutí samitu o klíme zdôraznil, že konferencia COP 30 sa odohráva v kritickom okamihu v boji proti zmene klímy a že je potrebné prijať multilaterálne opatrenia na riešenie núdzovej situácie v oblasti klímy.
Predseda Európskej rady António Costa:
Konferencia COP 30 sa odohráva v rozhodujúcej chvíli nášho boja proti zmene klímy. Príležitosť konať a zabrániť nezvratným vplyvom na ľudstvo a prírodu čoskoro pominie. Práve tento existenciálny charakter zmeny klímy núti Európsku úniu neochvejne zastávať Parížsku dohodu.
Predseda António Costa zdôraznil záväzok EÚ dosiahnuť jasné ciele v oblasti klímy a solidaritu s tými, ktorí sú najviac ohrození.
Keďže čisté emisie skleníkových plynov v EÚ klesli v rokoch 1990 až 2023 o 37 %, a to napriek rastu hospodárstva o 68 %, EÚ je naďalej presvedčená, že toto je správna cesta, ako znížiť emisie o 55 % do roku 2030 a dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050.
Predseda Európskej rady António Costa:
S potešením oznamujem, že vnútroštátne stanovený príspevok Európskej únie, ktorý predkladá na konferencii COP 30, je znížiť emisie o 66 % až 72 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. EÚ je odhodlaná konať v oblasti klímy. Lenže na boj proti zmene klímy potrebujeme omnoho viac. Spoliehame sa na to, že všetky zmluvné strany prijmú rozhodné opatrenia v oblasti klímy, ktorých jadrom bude ochrana oceánov, biodiverzita a spravodlivá energetická transformácia. Bez multilateralizmu nebudú možné rozhodné klimatické opatrenia.
Predseda Európskej rady Costa napokon pripomenul, že EÚ, ktorá poskytuje najviac financií na klimatické opatrenia na svete, je odhodlaná zmobilizovať ešte viac zdrojov pomocou reformy medzinárodného finančného systému a zapojením verejného aj súkromného sektora.
Závery konferencie COP30 v Beléme
Klimatická konferencia COP30 v Beléme schválila balík rozhodnutí nazvaný „Belémsky politický balík“ a záverečný dokument „Rozhodnutie Mutirão“.
1. Kľúčové finančné záväzky
- Mobilizácia $1,3 bilióna ročne: Dohoda potvrdila cieľ mobilizovať $1,3 bilióna ročne do roku 2035 pre rozvojové krajiny v rámci plnenia Parížskej dohody.
- Trojnásobok financií na adaptáciu: Krajiny sa zaviazali utrojnásobiť financovanie adaptácie na zmenu klímy do roku 2035.
- Spustenie Fondu pre straty a škody: Definovali sa pravidlá a dopĺňanie fondu určeného pre najzraniteľnejšie krajiny ziahnuté klimatickými katastrofami.
2. Fosílne palivá a energetika
- Nedosiahnutie formálnej dohody: V záverečnom texte sa pre odpor producentov ropy nepodarilo presadiť záväzný harmonogram či explicitný text na odklon od fosílnych palív.
- Dobrovoľné cestovné mapy: Predsedníctvo COP30 preto vytvorilo iniciatívy mimo formálneho textu OSN – dobrovoľné cestovné mapy zamerané na spravodlivý prechod od fosílnych palív a na zastavenie odlesňovania.
3. Hlavné iniciatívy a pokrok
- Mechanizmus pre spravodlivý prechod (Just Transition): Vznikol rámec na podporu zamestnancov a ekonomík pri prechode na zelenú energiu.
- Misia Belém pre 1,5 °C a Akceleračný program: Spustenie dvoch nových programov (Belém Mission to 1.5°C a Global Implementation Accelerator) na podporu prísnejších národných klimatických plánov (NDC).
- Silný hlas domorodých obyvateľov: Summit zaznamenal rekordnú účasť zástupcov domorodých komunit (cez 5 000 účastníkov) a schválil podporu ich úlohy pri ochrane pralesov.
- Boj proti klimatickým dezinformáciám: Prvýkrát v histórii konferencií COP text priamo spomína potrebu ochrany integrity informácií a boja proti dezinformáciám o klíme.
Energetika na COP30
V oblasti energetiky priniesla COP30 v Beléme svár: na jednej strane sa zaseklo formálne spoločné vyhlásenie OSN o odklone od fosílnych palív, no na druhej strane vznikli výrazné koaličné iniciatívy zamerané na obnoviteľné zdroje, siete a metán.
Kľúčové energetické body z COP30
- Spor o fosílne palivá: Odpor hlavných produkčných krajín (najmä ropných štátov) zabránil schváleniu záväzného harmonogramu na ústup od uhlia, ropy a plynu priamo vo finálnom texte OSN.
- Dobrovoľná cestovná mapa (Transition Away from Fossil Fuels): Predsedníctvo Brazílie presadilo túto iniciatívu mimo formálneho veto-systému, ku ktorej sa pripojila koalícia desiatok krajín s cieľom urýchliť dekarbonizáciu a koordinovať spravodlivý prechod.
- Akcelerácia obnoviteľných zdrojov (OZE): Štáty potvrdili kontrolu plnenia cieľa z COP28 (utrojnásobiť kapacitu OZE a zdvojnásobiť energetickú efektívnosť do roku 2030) a predstavili národné investičné plány na podporu veterných a solárnych projektov.
- Zameranie na energetické siete a úložiská: Do popredia sa dostal globálny záväzok masívne investovať do modernej infraštruktúry sietí a batériových úložísk, ktoré sú nevyhnutné na zapájanie nárazových zdrojov energie.
- SPRÍSNENIE METÁNOVÝCH PRISĽUBOV: Prehĺbili sa dohody v sektore ropy a plynu na znižovanie únikov a spaľovania metánu (flaring) pri ťažbe a preprave.
EÚ ako globálny líder v dekarbonizácii
Aké konkrétne energetické záväzky a ciele prezentovala Európska únia, ako globálny líder v dekarbonizácii, na summit COP30?
Európska únia prišla na summit COP30 v Beléme s pozíciou globálneho lídra v dekarbonizácii. Prezentovala kombináciu nových emisných cieľov (NDC 3.0), jasných požiadaviek na odklon od fosílnych palív a medzinárodných finančno-energetických iniciatív:
1. Nový klimaticko-energetický cieľ (NDC) pre rok 2035
Tesne pred summitom EÚ oficiálne predložila svoj aktualizovaný Národne stanovený príspevok (NDC) OSN:
- Cieľ do 2035: Znížiť čisté emisie skleníkových plynov o 66,25 % až 72,5 % v porovnaní s rokom 1990.
- Potvrdenie cieľa 2030 a 2040: Potvrdila právne záväzný cieľ znížiť emisie o 55 % do roku 2030 (balík Fit for 55) a podporila orientačný cieľ 90 % zníženia emisií do roku 2040 ako medzikrok k úplnej uhlíkovej neutralite v roku 2050.
2. Presadzovanie odklonu od fosílnych palív
- Koalícia ochotných: Keďže sa záväzný text o odklone od fosílnych palív nepodarilo schváliť do hlavného dokumentu OSN, EÚ spolu s Brazíliou a viac ako 80 krajinami založila Partnerstvo pre prechod od fosílnych palív (Partnership to Transition Away from Fossil Fuels).
- Uhlie a plyn: EÚ sa odvolávala na vlastný príklad, kde sa jej podarilo za posledné desaťročie znížiť spotrebu uhlia na polovicu a výrazne obmedziť závislosť od fosílneho plynu. Apelovala na ostatných veľkých emitentov, aby urobili to isté.
3. Záväzky pre obnoviteľné zdroje a efektívnosť
EÚ v Beléme opätovne potvrdila svoj tlak na plnenie globálnych cieľov z predchádzajúcich summitov:
- Trojnásobok OZE do 2030: Presadzovanie globálneho utrojnásobenia kapacity obnoviteľných zdrojov. V rámci EÚ už obnoviteľné zdroje tvoria približne polovicu vyrobenej elektriny.
- Zdvojnásobenie energetickej efektívnosti: Záväzok zdvojnásobiť tempo znižovania energetickej náročnosti.
- Vodík a priemysel: Záväzok, že do roku 2030 bude 42 % a do roku 2035 až 60 % vodíka použitého v priemysle EÚ pochádzať z obnoviteľných zdrojov.
4. Trhy s uhlíkom a spravodlivý prechod
- Otvorená koalícia pre uhlíkové trhy: EÚ spolu s Brazíliou spustila iniciatívu na vytvorenie dôveryhodných globálnych uhlíkových trhov (Compliance Carbon Markets), ktoré majú zabrániť „greenwashingu“ a urýchliť spoplatnenie emisií podľa vzoru EU ETS.
- Spravodlivý prechod (Just Transition): EÚ presadila akčný plán, ktorý má zabezpečiť finančnú a sociálnu podporu pre pracovníkov v uhoľných a fosílnych regiónoch, aby prechod na čistú energiu nesúvisel so sociálnym úpadkom.
Výhovorky ropných krajín
Aké konkrétne argumenty a stratégie použili ropné štáty na COP30 proti blokovaniu fosílnych palív?
Ropné štáty (na čele s vyjednávačmi zo Saudskej Arábie, Ruska a ďalších členov OPEC) použili na COP30 v Beléme osvedčený mix vyjednávacích taktik a ekonomických argumentov, aby zablokovali akékoľvek formálne záväzky k odklonu od fosílnych palív.
1. Hlavné argumenty producentov ropy a plynu
- Energetická bezpečnosť a stabilita trhov: Tvrdili, že príliš rýchly alebo umelo vynútený ústup od fosílnych palív spôsobí globálne energetické krízy, výpadky dodávok a extrémny nárast cien pre spotrebiteľov.
- Technologický neutralizmus (Zameranie na emisie, nie na palivá): Trvali na tom, že problémom nie sú samotné palivá (ropa, plyn, uhlie), ale emisie, ktoré produkujú. Presadzovali riešenia ako zachytávanie a ukladanie uhlíka (CCUS) či vodíkové technológie, ktoré by umožnili pokračovať v ťažbe.
- Právo na rozvoj a boj proti chudobe: Argumentovali, že rozvojové a menej bohaté krajiny potrebujú dostupné zdroje energie pre svoj ekonomický rast a že zákaz fosílnych palív bez adekvátnej finančnej náhrady prehĺbi globálnu chudobu.
- Národná suverenita: Odmietali, aby medzinárodné zmluvy diktovali štátom ich vlastný energetický mix, s tým, že každý štát si musí určiť vlastnú cestu podľa svojich špecifických podmienok.
2. Kľúčové stratégie a taktiky na rokovaniach
- Využitie konsenzuálneho pravidla OSN: Podľa pravidiel klimatických konferencií OSN musí byť záverečný text schválený konsenzom. Ropné štáty opakovane hrozili vetom, čo prinútilo vyjednávačov vymazať akékoľvek konkrétne formulácie o „fázovom vyradení“ (phase-out) či záväzných harmonogramoch z hlavného textu.
- Presúvanie zmienok do vagnejších odkazov: Namiesto priameho pomenovania odklonu od ropy a plynu presadzovali odkazy na širšie formulácie (ako bol napr. „Konsenzus z SAE“ z COP28), čím sa vyhli novým konkrétnym záväzkom.
- Procedurálne obštrukcie: Blokovali zaradenie bodu o fázovom vyradení fosílnych palív priamo na oficiálnu agendu rokovaní, čím dosiahli, že sa o ňom diskutovalo len na neformálnej úrovni alebo mimo hlavných textov.
- Silná lobistická prítomnosť: Na summite v Beléme sa zúčastnilo viac ako 1 600 registrovaných lobistov za fosílne palivá, čo pomohlo coordinated koordinovať tlak na jednotlivé delegácie.
Ako vysvetľuje reportáž z konferencie Why an oil producing country is supporting a transition away from fossil fuels | DW News, hoci väčšina krajín tlačila na odklon od fosílnych palív, nejednotnosť a odpor ropných producentov nakoniec presunuli túto tému mimo formálnych záverov OSN.
veterná energia je chbticou celosvetovej dekarbonizácie
Obnoviteľné zdroje energie (OZE), a najmä veterná energia (spolu so solárnou), boli na summit COP30 v Beléme prezentované ako chbtica celosvetovej dekarbonizácie. Ich prezentácia sa posunula od teoretických sľubov k riešeniu praktických bariér, infraštruktúry a masívneho škálovania.
1. Veterná energia ako pilier pre triplovanie OZE do roku 2030
- Kontrola plnenia záväzku: Konferencia potvrdila globálny cieľ z COP28 (utrojnásobiť kapacitu OZE do roku 2030). Priemyselné združenia ako Global Wind Energy Council (GWEC) a Global Renewables Alliance prezentovali dáta, že práve veterné parky (pobrežné aj m Morské/offshore) musia zabezpečiť najväčší podiel nárastu vyrobenej elektriny, keďže produkujú energiu stabilnejšie a vo veľkých objemoch.
- Cenová konkurencieschopnosť: Veterná a solárna energia boli prezentované ako najlacnejšie zdroje novej elektriny na väčšine svetových trhov, čo eliminuje ekonomický argument v prospech nového uhlia či plynu.
2. Hlavné témy a výzvy pre veterné parky na COP30
- Energetické siete a úložiská (Pripájanie do siete): Šéfovia veterných asociácií aj delegácie (vrátane EÚ) zdôrazňovali, že výstavba turbín už nie je hlavným úzkym hrdlom. Problémom sú zastarané povolenia a nedostatočné energetické siete. V Beléme sa preto presadil globálny záväzok zamerať investície na modernizáciu sietí a 6-násobné zvýšenie kapacity batériových úložísk do roku 2030, bez ktorých veterná energia naráža na nárazovú nadprodukciu.
- Morská veterná energia (Offshore Wind): Prezentovala sa ako kľúč k dekarbonizácii ťažkého priemyslu a výrobe zeleného vodíka. Štáty ako Spojené kráľovstvo, Brazília (so svojím obrovským pobrežným potenciálom) či krajiny EÚ prezentovali projekty masívnych morských veterných parkov s plávajúcimi turbínami (floating offshore wind).
- Dodávateľské reťazce a povoľovacie procesy: Priemyselné vyjednávania na COP30 upozornili na hrozby úzkych hrdiel v dodávateľských reťazcoch (nedostatok špeciálnych plavidiel, káblov a vzácnych kovov) a pomalé povoľovacie procesy (permitting), ktoré často trvajú dlhšie než samotná výstavba veterného parku.
3. Regionálny rozmer: Brazília a Latinská Amerika
Brazília ako hostiteľská krajina využila summit na prezentáciu vlastného energetického mixu, v ktorom veterná energia zohráva dramaticky rastúcu úlohu (najmä na severovýchode krajiny). Na COP30 boli prezentované investičné balíky na premenu regiónov na exportné uzly pre zelený vodík a špičkovú zelenú oceľ, vyrábanú práve pomocou veternej a vodnej energie.
Záver - tri hlavné, zastrešujúce témy COP30
Hlavné črty klimatického summitu COP30 v Beléme charakterizovali tri zastrešujúce slogany a témy, ktoré definovali jeho priebeh aj závery:
1. „For the People, For the Planet“ / Spravodlivý prechod pre všetkých
- Podstata: COP30 sa do histórie zapísal vytvorením takzvaného Belémskeho akčného mechanizmu (Belém Action Mechanism - BAM).
- Čo to znamená: Prvýkrát v histórii summitov OSN získal pojem „spravodlivý prechod“ (Just Transition) formalizovanú organizáciu v systéme OSN. Dôraz sa presunul z čisto technických emisií na ľudí – ochranu pracovných miest v uhoľných/fosílnych regiónoch, ľudské a pracovné práva, zapojenie domorodých komunit a sociálnu spravodlivosť.
Na svete sú len dvaja ľudia, ktorí musia byť na teba hrdí.
Nie je to tvoja mama ani tvoj otec, tvoj muž, ani tvoja žena a už vôbec nie tvoje deti.
Si to ty sám, keď si mal osem a keď budeš mať osemdesiat.
Ak sú títo dvaja ľudia šťastní, všetko si urobil správne.
2. „COP of Implementation / COP akcelerácie“
- Podstata: Tlak na to, aby sa skončilo s vytváraním nových nezáväzných sľubov a prešlo sa k reálnej dodávke a financovaniu.
- Čo to znamená: Namiesto podpisovania nových teoretických deklarácií vznikli nástroje ako Global Implementation Accelerator a Belém Mission to 1.5°C. Ich cieľom je pomáhať štátom pretaviť národné klimatické plány (NDC) do konkrétnych stavieb sietí, veterných/solárnych parkov a priemyselných projektov.
3. „Mutirão pre klímu“ (Spoločná mobilizácia z Amazonky)
- Podstata: Brazílske predsedníctvo prinieslo koncept Mutirão – tradičné brazílske slovo pre kolektívnu výpomoc a mobilizáciu komunity.
- Čo to znamená: Metafora prepojenia ochrany prírody (Amazonky, pralesov a biodiverzity) priamo s dekarbonizáciou ekonomiky. Vyjadruje presvedčenie, že boj proti zmene klímy nie je len záležitosťou vlád, ale vyžaduje koordinované zapojenie celého sveta: od finančných trhov a miest až po domorodých obyvateľov.
Úžitočné čítanie, linky, odkazy:
- COP30 BRASIL Amazonia Belém 2025 | cop30.br
- Samit o klíme v rámci COP 30, Belém, Brazília, 2025 | europa.eu
- UN Climate Change Conference - Belém, November 2025 | OSN unfccc.int
- COP30 financovanie zmeny klímy a plánovanie transformácie fosílnych palív | un.org
- Aktualizovaná NDC s orientačným cieľom na rok 2035 | europa.eu
- Parížska dohoda: EÚ predkladá NDC s cieľom na rok 2035 | pubaffairsbruxelles.eu
- Kľúčové produkty COP30 | climateseed.com
- IKI - Konferencia OSN o zmene klímy 2025 | IKI, ici.com
- WEF Posledný týždeň rozhovorov COP30 | weforum.org
- Parížska dohoda: Čo sú NDC a prečo sú dôležité? | weforum.org
- Klimatické ciele novej generácie: 5-bodový plán pre NDC | wri.org
- Rekordný počet lobistov za fosílne palivá na COP30 | thegoodlobby.eu
- NDC 3.0 Navigátor | ndcnavigator.org
- NDC Register | unfccc.int
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára