V poslednom čase sa v diskusiách okolo strategických energetických dokumentov a akceleračných zón v SR objavuje čoraz viac bojovných vyhlásení. Mnohí lídri lokálnych iniciatív sa spoliehajú na to, že ak procesy neprejdú cez ich pripomienky, jednoducho zablokujú štát a investorov masívnymi správnymi žalobami.
Právny štát nám naša legislatíva dáva na obranu. Je však férové, aby bežní občania, ktorí tieto iniciatívy podporujú (či už finančne, alebo svojím podpisom), poznali celú pravdu. Právni poradcovia a advokáti totiž v zápale boja často zabúdajú spomenúť tri zásadné riziká správneho súdneho konania:
1. Povinné zastupovanie (Sám na súd nemôžete)
Kým v bežnom občianskom alebo civilnom spore sa šikovnejší občan dokáže pred súdom obhájiť aj sám, v správnom súdnictve zákon striktne vyžaduje zastupovanie advokátom. Bez neho súd žalobu ani neprerokuje. Aktivisti sú tak od prvej sekundy plne závislí od komerčných právnych služieb. Za peniaze samozrejme.
2. Likvidačné náklady na vlastného advokáta (Bez záruky výsledku)
Každý jeden úkon – preštudovanie spisu, napísanie stanoviska, účasť na pojednávaní – si advokát nekompromisne účtuje. A účtuje si ho bez ohľadu na to, či spor nakoniec vyhráte, alebo prehráte. Žiadny advokát vám nedá záruku úspechu, ale faktúru vám pošle stopercentne.
Dostať sa s nákladmi na desať a viac tisíc eur ešte pred samotným rozhodnutím súdu nie je v strategických sporoch žiadna zvláštnosť. Viem, o čom hovorím z vlastnej skúsenosti. Osobne som sa pri obhajobe pri dopravnej nehode, ktorú zavinil iný účastník – zhodou okolností policajt, ktorého kolegovia vec vyšetrovali očividne v jeho prospech – vyšplhal na sumu 12 000 € len za právne zastupovanie. A to išlo „len“ o nehodu s minimálnou škodou. Ochrániť svoje práva voči nezákonnému rozhodnutiu policajta musíte žalobou na správnom súde, teda v zastúpení advokátom. Váš advokát môže byť navyše ďalšou "stranou v spore", ktorá neviditeľne (najmä, ak nemáte dostatočné právne povedomie) môže pracovať tiež proti vám. Jeho záujmom nemusí byť vaše víťazstvo, ale jeho zárobok a ten nemusí získavať len od vás. Predstavte si, kde sa tie čísla zastavia pri sporoch o miliónové infraštruktúrne projekty.
3. Riziko platenia trov protistrane (Keď romantika narazí na exekútora)
Na sociálnych sieťach znie veta „ideme sa súdiť“ hrdinsky. V správnom súdnictve však platí tvrdé pravidlo: neúspešná strana hradí trovy konania protistrany.
Ak občianske združenie podá žalobu a Najvyšší správny súd SR ju zamietne, korporátni advokáti investorov a štátu si začnú nekompromisne vymáhať trovy za desiatky hodín svojej špičkovej práce. Pre malé lokálne združenie to znamená okamžitý koniec a pre jeho štatutárov reálne riziko osobnej finančnej zodpovednosti a exekúcií. Budú sa na tieto dlhy skladať radoví občania z dediny?
4. Súd nie je magický vypínač
Podanie správnej žaloby nemá automatický odkladný účinok. O tom, či sa procesy dočasne pozastavia, rozhoduje sudca. Pri strategických energetických záujmoch štátu je priznanie odkladného účinku skôr výnimkou. Pre aktivistov niet väčšej demotivácie, ako keď sa tri roky súdia o procesnú chybu v papieri, zatiaľ čo im pod oknami legálne vyrastá infraštruktúra.
Riešenie? Racionalita namiesto emócií
Súdne spory sú pre regióny často slepou uličkou, z ktorej profitujú len advokátske kancelárie. Skutočným víťazstvom pre samosprávy a občanov nie je snaha zastaviť pokrok za cenu finančného sebazničenia, ale sadnúť si za rokovací stôl ako tvrdý, ale racionálny partner.
Moderná energetika, vrátane vetra a budúcich vodíkových technológií, ponúka obciam obrovskú vyjednávaciu silu. Využime ju na to, aby sme pre naše regióny vyboxovali maximum (lacnejšiu elektrinu pre miestnych, priame peniaze do rozpočtu obce na cesty a škôlky), namiesto toho, aby sme sa nechali dotlačiť do finančných pascí, z ktorých niet návratu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára